Plstím, plstíš, plstíme…

V dielničke Janky Detvajovej, kam chodím na keramiku, sa z veľkých vriec, vyložených na úplne najvrchnejšej polici, usmieva farebná vlna. Už dlhšie po nej poškuľujem, ale stále nemám na vlnu tú správnu odvahu.

Pred časom som si vyskúšala uplstiť jednu malú guličku a dopadlo to všelijako. Najprv na sucho – au au, také pichnutie plstiacou ihlou to je riadna bolesť a okrem toho som veľmi netrpezlivá tak dlho čakať na výsledok. Potom na mokro – uhmmm to je už iné, rýchle a celkom príjemné. Bohužial chúďa guľka – prvotina – celá bola voľajaká nepodarená, záhybová, taký uzlík. Preto váham, no myšlienky na plstenie sa nezbavím. Farebnej plsti mi je celkom ľúto a rozmýšlam nad alternatívou…

Vlna vlna, škoda, že som si na teba nespomenula, keď som v lete u babiny strihala ovečky. Z Ajky a z Betky bolo vlny habadej a všetka skončila v koši. Čo už, tak som bez ovečkovej vlny. Nabudúce…

Hútam ďalej. Vlna – nite, sveter, šálik. Nooo, to už znie sľubne. Výpredaj v sekáči to istí a s radosťou odtiaľ odchádzam s parádnym úlovkom v podobe oranžového vlneného šáliku za Euro. A tu ma prepadne ďalší nápad! Vlna = ovečky = zvieratko = chlpy = pes = Sisa a Pepo! Pchá, ani nedojdem domov a už volám babine: „Kedy striháš havinov?“. O týždeň už vlastním vrece krásnych chlpov. Manžel prevracia oči, ale chlapi sú raz takí, chlpy sú chlpy a chlpy patria do koša. Veď počkaj tato, ešte uvidíme.

Na chlpy aj šálik, sprataný spred tatovho zraku do skrine, som medzičasom zabudla. Veď som musela šiť čapice predsa! Až včera, keď som sa po naglazovaní misky dostala v dielničke do tvorivého útlmu ma osvietilo. Teda osvietila ma Katka, ktorá si začala plstiť motýlika. Z ničoho nič na mňa skočila plsťová múza a hneď ma prepadla chuť na chlpenie. Skúsila som ďalšiu guľku. Zasa žiaden úspech. Nič to, bude z toho pekná divotvorná brošnička.

Po príchode domov som hneď prekutrala skriňu a vytiahla vrecko s chlpovým pokladom. Uvarila vodu, našla mydlo na pranie, pripravila uterák a začala trénovať. A aha ho! Hneď prvá psia plstenná guľka a aká paráda! Pri druhej mi došlo v čom je háčik. Treba začať zľahka zľahúčka. Ani som sa nenazdala a guliek – korálok – bolo 16. Zo Sisky tmavé, z Pepa svetlé. Už len na stužku ponavliekať a náhrdelník a náušničky sú hotové. A ešte k tomu mi budú tích dvoch stále pripomínať.

Dnes som sa vybrala ukázať výsledok k babine. Darcovia sa nezaprú. Hau hau hauuu štekajú na mňa dva ňufáky, len čo zaštrkoce kľúč v zámke. Nasleduje klasické vítanie: výskoky až nad hlavu, besné zavíjanie, nadšené vrtenie chvostom, snaha aspoň oblízať nos alebo ucho. Proste blázinec… Keď budem unavená, navlečiem si korále a hneď na mňa preskočí tá psia energia. Len aby som vás potom nechcela oblizovať! Pre istotu sa bežte umyť, ja rada čistučkých. 😀

***************************
Ako plstím psiu srsť

1. Okúpať, vyčesať a ostrihať havkáča s jemnou srsťou. Ostrihaná srsť by nemala byť príliš dlhá, lebo sa s ňou nebude dobre pracovať. Tak do 5 cm.

Sisinka
Toto je naša Sisula, levíček.

2. Srsť pozbierať a dať do vhodnej nádoby/sáčku, aby sa nám nerozlietavala.

3. Plstíme s pomocou vriacej vody, mydla, uteráka a rúk. Ja som použila mydlo Palmu Kokos. Ak pracujete na drevenom stole, dajte si pod uterák tácku, lebo bude celý mokrý.

—> toto sa týka plstenia do guličky

4. Oddelíme si zopár chlpov, čo najviac ich pooddelujeme (ako keby sme ich znova vyčesali). Chuchvalček opatrne namočíme do horúcej vody, nemusí byť namočený celý, len tak ho tam pohádžte po hladine. Trochu ho pocapkajte po mydle a preložte na podložku. Mal by mať cca tvar guličky.

5. Rukou, ktorá je v tvare misky ho veľmi jemne začneme vaľkať po podložke. Klasika tak, ako keď chceme vyvaľkať guličku. Jemne!

Po pár pogúlaniach sa nám srsť začne formovať do guličky a zmenšovať. Keď na povrchu preschne, zasa ju hoďte do vody, z vody na mydlo a ďalej gúľajte.

6. Keď je chumáčik kompaktnejší, lepšie sa s ním pracuje, ak ho gúľate v dlaniach, takže smelo do toho. Vezmite ho do parády a teraz ho už nešetrite a postupne zvyšujte intenzitu gúľania.

Vždy keď preschne, tak guličku namočte, namydlite a pokračujte. Mala by vám vzniknúť pevná kompaktná gulička – myslím naozaj pevná.

Výsledok je vidieť hore 🙂

Vlna sa dá údajne farbiť farbami na vajíčka, takže rátam s tým, že by sa tak dala ofarbiť aj psia srsť. Vyskúšam, len čo zoženiem farby na vajíčka.

Dobrú noc
Veronika

4 komentáre to “Plstím, plstíš, plstíme…”

  1. admin píše:

    Dobrý deň, kľudne mi napíšte na mailovú adresu, ktorú nájdete v časti „napíš mi“ v pravom menu. Z bišóna by to malo ísť úplne v pohode, má podobnú srsť ako naši levíčkovia.

  2. zuzana píše:

    veľmi ma zaujal článok chcela bz som sa dozvedieť viac podrobností o tejo technike kde by som sa mohla s vami skontaktovať ja mám doma dva zázrky volajú sa Linda a Lili sú to bišoniky a chcela by som mať nejakú pamiatku zo svojich miláčikov s pzdravom zuzana

  3. admin píše:

    Voňali zmesou psieho šampónu a mydla na pranie, ale po doplstení som ich poriadne vymáchala vo vode a potom nič, až keď som ich nalakovala lakom na vlasy, tak sú voňavé od neho 😀
    Psiakov farbiť nebudem, ale už mám farbu na vajíčka a dnes skúsim ofarbiť zvyšok chlpov čo mi ostal.

  4. zuzika píše:

    odpadnem! co teba nenapadne! 😀 Fakt tvorive! A nesmrdia tie chlpy po Sise&Pepovi? 🙂 A ten zaver-nie ze ta napadne babine zafarbit hafkacov!!! Si predstav, ze by s nimi isla von.. jeden oranzovy, druhy modry… no konec! 😀

Vyjadri sa, napíš komentár