Eko? Tak nejako…

K napísaniu tohto príspevku ma inšpirovala moja teta, ktorá pri zmienke o mojom ekologickejšom zameraní hneď začala zisťovať, v čom všetkom vlastne EKO som.
Hm? Tak v čom všetkom vlastne som? Fúha, zamýšlam sa… Určite nie som ekologická aktivistka, ktorá tvrdošijne núti ľudí okolo seba, aby nosili oblečenie z biobavlny, prípadne nepoužívali motorové vozidlá. Nepatrím ani do skupiny, ktorá doma nekúri, nezažína svetlo a nepúšťa teplú vodu, aby čo najviac šetrila prírodu. Najskôr by som sa zaradila medzi ľudí, ktorí nepovažujú svet okolo seba za jednorazovú záležitosť v zmysle „po nás potopa“ a nad vecami okolo seba sa občas zamyslia. Celé EKO v mojom ponímaní by som zhrnula ako alternatívu, v ktorej sa cítim komfortne, ale zároveň nevytváram zbytočne odpad, alebo inú záťaž. Samozrejme, v rámci mojich možností.

Ale aby som bola konkrétnejšia. Podnetom na tetinu otázku bolo moje tehotenstvo a reči okolo malého svišťa. Keď sme zistili, že čakáme bábätko, úplne spontánne som sa rozhodla, že budeme používať látkové plienky namiesto jednorazových (návod). Samotné slovo „jednorazové“ vo mne už samo o sebe navodzuje otázku či to naozaj musí byť jednorazové a či nie je nejaké iné, pre mňa akceptovateľné riešenie. Ale späť k bábätku. Manžel najprv nebol nadšený, dokonca bol proti, no po zoznámení sa s fungovaním plienok teraz sám od seba robí medzi kolegami v práci osvetu a plienky vychvaľuje kade chodí.
Keď už som sa rozpísala o bábätku, tak pokračujem. Bábo je podľa mňa pre obchodníkov úžasný business a tak sa nie je čo diviť, že všade na nás skáču kadejaké možné výrobky od výmyslu sveta. Niektoré som sa rozhodla bojkotovať z dôvodu, že sú zbytočné a neekologické. Napríklad jednorazové obrúsky. Ak nie je iná možnosť na očistu, napríklad na výlete, v pohode, máme jedno balenie (za 9 mesiacov z neho ubudli asi 2/3). No ak mám tečúcu vodu v dosahu, radšej chytím bábo, strčím mu zadok alebo paprčky pod vodu a opláchnem ho. Nebudem mu predsa zbytočne patlať kade tade chémiu (a vyrábať odpad samozrejme). To sa týka aj niektorých detských potravín. Zatiaľ riešime iba kaše. Detské kaše nekupujem za a) po prečítaní zloženia tam z pravidla nájdem niečo, čo sa mi nepozdáva (napríklad všetko sušené ovocie, ktoré v kašiach je, musí byť nejako chemicky upravené do suchého a trvanlivého stavu; obsahujú cukor, arómy, dochucovadlá a podobne), a za b) za 200g kaše zaplatiť 2 až 3 eurá len preto, že je tam napísané detská sa mi zdá tiež od veci. Ako alternatívu radšej používam instantné kaše v bio kvalite z obchodu pre celiatikov. Jednozložkové, alebo dvojzložkové, riediteľné vodou, alebo mliekom. Dochucujem čerstvým ovocím či zeleninou. Dvojnásobné množstvo za polovičnú cenu ako super hyper „detské“ kašičky. Skleničky tiež nekupujem, zbytočný odpad a opäť neisté zloženie. Radšej strávim 20 minút pri sporáku a malej niečo doma uklochním (radšej viac a potom šup so zvyškom do mrazničky).

Práve som si spomenula, ako sa v práci každý môj nový zamestnanec chytal za hlavu, keď som ho nútila šetriť s papierom a používať šmíraky. Tlačenie na obe strany papiera a recyklovanie obálok pre nich už neskôr bolo maličkosťou. Dokonca si pamätám, ako k nám na zastupovanie prišla výpomoc z inej pobočky a moja kolegyňa skoro zinfarktovala, keď si dotyčná osoba dala tlačiť nový predpis dva krát – jeden do práce a jeden na doma. Sfúkla ho, že si to má prečítať v počítači a nemíňať zbytočne papier. Ono je to všetko len o zvyku o prekonaní vlastnej lenivosti.

My ľudia sme väčšinou zvláštne tvory. Ak niečo nie je naše, prípadne to získame veľmi ľahko, máme tendenciu význam vecí podceňovať. Je jedno či sú to veci v práci, v obchode, alebo doma. Teraz konkrétne myslím na vodu z vodovodu. Koľko vody miniem za deň? Z kade sa berie a kde končí? Mám k nej proste kladný vzťah a len preto, že tečie kedykoľvek otočím kohútik ju neberiem ako samozrejmosť. Nepotrebujem si kupovať vodu vo fľašiach. Voda z vodovodu bola vždy môj favorite drink. Odučiť manžela, aby si ju pri čistení zubov nepúšťal ako niagarské vodopády stálo trocha námahy, teraz si však už zuby čistí správne. Moje sprchovanie namočiť – vypnúť vodu – namydliť – ospršiť síce nezvláda, ale už pod tečúcou sprchou nevystáva pol hodiny. Umývanie riadov pod tečúcou vodou? Varenie malých vecí vo veľkých hrncoch a litroch vody? Púšťanie plynu tak, že plamene šľahajú až k uškám hrnca? Vypeckované kúrenie a otvorené okná aby sme sa neuvarili? Vyhadzovanie smetí do jedného spoločného koša hlava nehlava? Kukanie do ladničky ako na televízor? Vyhadzovanie starého pečiva? Používanie hektolitrov domácej chémie, lebo iba čo je dezinfikované je skutočne čísté? E E E. Snažím sa recyklovať kde sa dá.

Samostatnou kapitolou sú obaly. Všetko sa to začína v obchode. Všimli ste si niekedy pri pokladni vo veľkých obchodných reťazcoch, ako si zákazník väčšinou zoberie všetky igelitové tašky, ktoré pokladník vyloží? Robí to aj moja mama, vraj na smeti. Sú zadarmo, tak je jedno ako skončia…Keď idem do obchodu ja, alebo môj manžel, berieme si vlastnú tašku. Ja najradšej látkovú. Už si dlho sľubujem, že si ju aj nejako pekne pomaľujem, ale akosi sa k tomu stále neviem rozkývať. Možno zajtra… Späť k igelitkám. Elegantne to vyriešila napríklad Billa, v nej sú tašky spoplatnené a preto si šetrná Slovač dobre rozmyslí, koľko tašiek vlastne potrebuje. Bola by som za, aby sa igelitky u nás zakázali úplne. Nech sú nahradené papierovými alebo látkovými. Tak ako igelitky končia aj mikroténové sáčky na ovocie, zeleninu, či pečivo. Tuto mám aj ja svoj osobný cieľ. Pri nákupe použijem maximálne jeden kus na ktorý lepím všetky etikety, ale chcem sa ich zbaviť úplne. Len musím vymyslieť nejakú prijateľnú variantu. Ak mám možnosť vybrať si menej zabalenú variantu, respektíve zelenšiu variantu, rozhodnem sa radšej pre ňu.
Na vianočných trhoch som raz presvedčila kolegyňu, aby sme si nebrali stále nové papierové tácky na lokše – počas obeda sme ochutnávali z viacerých stánkov -, ale aby sme recyklovali tú, ktorú sme dostali ako prvú. Chudáci stánkari na nás po objasnení iba nechápavo kukali, ale lokšu naložili na našu.
Btw, keď už som v obchode nedá mi nespomenúť, aj keď sa to priamo témy nedotýka, aj pôvod potravín. Jogurt, ktorý vydrží mesiac? Rok trvanlivá bábovka? Cesnak z Číny? Fíha, to musí byť aké zdravé. A také zdanlivo obyčajné vajce. Aké vajcia kupujete? My pri ich kupovaní v prvom rade pozeráme na spôsob chovu. Klietkový chov zásadne nekupujeme. Podstielkový je lepší, voľný výbeh ešte viac. Keď na vás neplatia argumenty o bio štýle, možno by ste sa mohli iba zamyslieť, ako tie chudery sliepky v klietkach žijú (aspoň toto vedome podporovať nebudem). A ak máte doma psa, skúste si ho predstaviť natlačeného niekde v búde s ďalšími troma. Ak psa nemáte, predstavte si, aké to je bývať v 3-izbovom byte nie len s vlastnými rodičmi, ale aj so svokrovcami, švagrovcami, sestrou a ich deťmi, zajacom, andulkami a rybičkami. Po týždni nebudete znášať čokoľvek, nie to ešte vajcia. Niekedy stačí iba málo – a čítať vieme určite všetci.

Sáčok sem, obal tam a už sme na 330kg komunálneho odpadu na osobu za rok (podľa správy o stave životného prostredia za rok 2008). Pre predstavivosť, 330kg odpadu sa rovná:
36.666 kusov tesco igelitiek (1 ks = 9g)
60 kilometrov prázdnych 1,5 litrových PET fliaš postavených vedľa seba (d = 8cm)
8.250 kusov rohlíkov (1 ks = 40g)
880.000 kusov vatových tyčiniek (1ks = 72g = 200 ks)

Marha veľa to je, však? Mohla by som prerátavať ešte ďalej, ale veru štróm tiež nie je len tak z ničoho, takže hajde do sprchy a potom do postele. Možno s knižkou (samozrejme pri sviečke he he heeee). Zaspávať budem s pocitom, že som EKO tak akurát a možno sa časom dopracujem ešte ďalej, k EKO výšinám.

Lúčim sa s vami s otázkou „Eko ďalej?“
Brú noc
Veronika

    Ak sa chcete dozvedieť viac, čo sa dá ešte nielen pre našu zem, ale konieckoncov hlavne pre nás samých urobiť, pozrite si stránky priateľov zeme.

    4 komentáre to “Eko? Tak nejako…”

    1. admin píše:

      Ahoj Maji, áno, to je teraz celkom rozšírený trend. Držím palce v tvorení a dúfam, že sa podelíš o výsledok.
      Pekný deň

    2. Maja píše:

      Ahoj, tiež podobne zmýšľam. Minule som v obchode videla pani, ktorá mala zo záclony ušité vrecko na ovocie a zeleninu. Pokladnička videla čo je vo vnútri a zároveň je to ekologické. Najprv som pozerala, že čo je to kým mi doťuklo..:P Mám v pláne si tiež niečo podobné zostrojiť.

      Nech sa darí 🙂

    3. admin píše:

      Ahoj Barbora, ďakujem Ti 🙂

    4. Barbora píše:

      Uazsny clanok! Drzim place a som vdacna za ludi ako si Ty. 🙂

    Vyjadri sa, napíš komentár